Žilinský kraj

Žilinský kraj sa nachádza na severozápade Slovenska. Zo západu hraničí s Českou republikou a zo severu s Poľskom. Dnešné hranice kraja sú stanovené legislatívou z roku 1996. Jeho územie pozostáva z piatich historických regiónov. Orava, Liptov a Turiec mali stredoveku štatút žúp, regióny Kysuce a Horné Považie boli súčasťou Trenčianskej župy. Východným susedom Žilinského kraja je Prešovský kraj, južným Banskobystrický kraj a juhozápadným Trenčiansky kraj.

Centrom kraja je mesto Žilina, ktoré je zároveň skutočnou metropolou severozápadného Slovenska s bohatou históriou, rušným hospodárskym a spoločenským životom.

Medzi silné stránky Žilinského kraja patrí jeho príroda. 55,8% kraja pokrývajú územia s rôznym stupňom ochrany vrátane štyroch národných parkov - Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Malá Fatra a Národný park Veľká Fatra.

Členitá príroda ponúka nespočetné možnosti pre letné aj zimné športové a rekreačné vyžitie. Medzi najvýznamnejšie lyžiarske strediská patria Veľká Rača, Vrátna Free Time Zone, Martinské hole, Jasenská dolina, Snowland Valčianska dolina, Skipark Ružomberok, Jasná, Ski Park Kubínska hoľa a Zverovka - Spálená. Bohaté zdroje minerálnych a termálnych vôd viedli k rozvoju kúpeľníctva zastúpeného kúpeľmi v Rajeckých Tepliciach, Turčianskych Tepliciach a Lúčkach, ako aj k výstavbe aquaparkov Spa&Aquapark Turčianske Teplice, Thermal Park Bešeňová, Aquapark Liptovský Mikuláš a Meander Park Oravice. Široké možnosti pre šport a rekreáciu ponúkajú tiež vodné plochy Oravská priehrada a Liptovská Mara.

Tradíciu a bohatstvo kultúrneho života dokladuje skutočnosť, že mesto Martin, druhé najväčšie mesto v Žilinskom kraji, bolo v roku 1994 vďaka jeho významu pre kultúrne a politické dejiny slovenského národa zákonom vyhlásené za Centrum národnej kultúry Slovákov. Dodnes v ňom pôsobí mnoho inštitúcií celoštátneho významu. História regiónu sa odzrkadľuje aj v jeho historických pamiatkach, z ktorých prvenstvo isto patrí hradom. Najnavštevovanejší je Oravský hrad. Expozície sú tiež inštalované v hradoch Budatín a Strečno. Najvýznamnejšími predstaviteľmi sakrálnej architektúry sú drevené kostoly vo Svätom Kríži, Tvrdošíne, Leštinách a Istebnom. Na mnohých miestach je možné stretnúť sa s pamiatkami ľudovej architektúry, z ktorých najznámejší je Vlkolínec, vyhlásený za pamiatku UNESCO. Osobitným zdrojom štúdia ľudovej architektúry sú tiež skanzeny v Zuberci, Martine, Vychylovke, Čičmanoch a Pribiline.

Doprava

Cestná doprava

Žilinským krajom prechádza niekoľko významných medzinárodných trás:

E50 Česká republika – Žilina – Košice – Ukrajina
E75 Poľsko – Čadca – Žilina – Maďarsko – Rakúsko
E77 Poľsko – Trstená – Dolný Kubín – Šahy – Maďarsko
E442 Česká republika – Makov – Bytča – Žilina s prepojením na E50 a E75

Hlavnou dopravnou tepnou je diaľnica D1 prepájajúca kraj vo východo – západnom smere. Jej celkové dobudovanie sa predpokladá do roku 2012, pričom za najnáročnejší úsek je považovaný diaľničný tunel Višňové – Dubná Skala medzi Žilinou a Martinom. Vo výstavbe je tiež diaľnica D3 prepájajúca kraj v severo – južnom smere v regióne Kysuce a rýchlostná komunkácia R3 prepájajúca kraj v severo – južnom smere cez regióny Orava a Turiec.

Železničná doprava

Priemyselný charakter začal kraj nadobúdať od sedemdesiatych rokov 19. storočia vďaka výstavbe Košicko – Bohumínskej železnice prechádzajúcej krajom vo východo – západnom smere. Táto spojnica je dnes súčasťou všetkých európskych železničných koridorov (AGTC, AGC, TEN, Paneurópske koridory V a VI) pričom zabezpečuje osobnú aj nákladnú dopravu v koridore:

Česká republika – Čadca – Žilina – Vrútky – Liptovský Mikuláš – Košice - Ukrajina.

Na túto tepnu sú pripojené ďalšie významné trasy:

120 - Žilina – Bratislava – Maďarsko – Rakúsko
129 - Čadca – Poľsko
170 - Vrútky – Zvolen – Maďarsko
181 - Kraľovany - Trstená

Letecká doprava

Medzinárodné letisko Žilina zabezpečuje dvakrát denne spojenie s letiskom Praha. Vzletová a pristávacia dráha s dĺžkou 1 150 m je vhodná pre lietadlá typu Airbus 310, Boeing 737, ATR a pod. Letisko ročne vybaví cez 10 000 cestujúcich. Priemyslený park Letisko Žilina, ktorý je v príprave, poskytne v budúcnosti rozšírené kapacity pre rozvoj leteckej dopravy, logistiky ako aj voľnočasového vyžitia cestujúcich.

Ekonomika

Rozhodujúcimi sektormi hospodárstva Žilinského kraja sú priemysel a stavebníctvo. Priemyselný charakter kraja ovplyvňuje prítomnosť priemyselných zón Českej a Poľskej republiky a taktiež nedostatok úrodnej pôdy. Vývoj štruktúry hospodárstva Žilinského kraja je v posledných rokoch charakterizovaný postupným posilňovaním odvetvia služieb. K 30. júnu 2008 je v Žilinskom kraji evidovaných 10 336 podnikov, z toho súkromný sektor tvorí 99,3 %.

Priemysel

Priemysel prispieva významnou mierou k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a výkonnosti regiónu. Priemyselné subjekty so sídlom v Žilinskom kraji dosiahli v roku 2005 tržby za vlastné výkony a tovar 135,474 mld. SKK (4,5 mld. EUR). V roku 2007 to bolo už 223,878 mld. SKK (7,4 mld. EUR). Len za prvý polrok 2008 dosiahli tržby úroveň 129,014 mld. SKK (4,3 mld. EUR), čo znamená, že priemysel v Žilinskom kraji zaznamenáva v posledných rokoch radikálny rast. Ťahúňmi priemyslu v Žilinskom kraji sú z hľadiska podielu na tržbách výroba motorových vozidiel (38,7%), výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody (16,5%), výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera (8,6%) a výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaných (8,4%). Najrýchlejší rast zaznamenáva úprava a rozvod vody, výroba motorových vozidiel, výroba kovov, výroba ostatných dopravných zariadení a výroba textílií. Z celoslovenského hľadiska sa v prvom polroku 2008 podieľal Žilinský kraj na objeme tržieb v priemysle 12,7%, čím sa radí na tretie miesto za Bratislavský kraj a Trnavský kraj.

Podiel krajov na tržbách priemyslu za vlastné výkony a tovar v r. 2007

Zdroj: ŠÚ SR

Vývoj tržieb priemyslu v Žilinskom kraji za vlastné výkony a tovar v mld. Sk

Zdroj: ŠÚ SR

Priemysel Žilinského kraja je diverzifikovaný so zastúpením rôznych odvetvových agregácií. Podniky s technológiami vyššej úrovne (H-tech + MH-tech) tvoria väčšinu všetkých podnikov v kraji. Medzi najdôležitejšie odvetvia kraja patrí strojársky priemysel. Vzhľadom na orientáciu slovenského strojárstva na automobilový priemysel perspektívu má najmä výroba komponentov, pričom nosnou skupinou výrobných odborov výroba ložísk a prevodoviek. Vďaka vstupu zahraničných investícií do regiónu sa hnacím motorom priemyslu stal automobilový priemysel. Útlm zaznamenáva chemický priemysel, kde sa do popredia dostáva výroba výrobkov z gumy a plastov.

Podpora investícií

Žilinský kraj patrí medzi najpodporovanejšie regióny v Slovenskej republike z hľadiska poskytnutých investičných stimulov. V rokoch 2001 – 2007 bolo v Žilinskom kraji podporených celkovo osem investičných projektov v celkovom objeme 12 583, 873 mil. Sk (417,71 mil. EUR). Prevažným podporovaným odvetvím bol automobilový priemysel, ktorý sa aj vďaka tejto podpore stal ťahúňom hospodárskeho rastu regiónu. Pomoc schválená pre KIA MOTORS je najväčšou z hľadiska objemu, je aj najdrahšou pomocou z hľadiska nákladov na vytvorené pracovné miesta a investície vyvolané u prijímateľa zo všetkých podporených projektov v Slovenskej republike. Na rozdiel od európskych producentov nemohol kórejský výrobca počítať s dodávkami z blízkych krajín, čo malo za následok príchod ďalších kórejských dodávateľov spoločnosti KIA MOTORS (napr. Dong Wong Metal Industry, Dong Hee, Mobis, Hysco). Dodávky pre investora od slovenských dodávateľov predstavovali 75 % až 90 % nákupov realizovaných v Slovenskej republike v prípravnej fáze. Podobne aj vo výrobnej fáze je podiel lokálnych nákupov a dodávok z firiem lokalizovaných v Slovenskej republike relatívne vysoký a prevyšuje počet zahraničných dodávateľov.
Aj na základe Nariadenia vlády č. 145/2008 patrí Žilinský kraj medzi štyri najpreferovanejšie regióny v Slovenskej republike, u ktorých môže maximálna intenzita investičnej pomoci pre investičný zámer dosiahnuť 50% celkových nákladov.

Percentuálny podiel krajov na investičnej pomoci SR v r. 2001 – 2007

Zdroj: Vláda SR

Vysoké školstvo

Na území Žilinského kraja majú sídlo tri vysoké školy a jedna fakulta vysokej školy so sídlom v Bratislave (Jesseniova lekárska fakulta v Martine). Tieto školy ročne absolvuje vyše 2 500 absolventov, pričom najväčší počet absolventov je zo Žilinskej univerzity v Žiline. Z celkového počtu jej absolventov sa do evidencie nezamestnaných zaradí približne 3,9%. Z absolventov Katolíckej univerzity v Ružomberku sa do evidencie nezamestnaných zaradí asi 7,7%. Ostatné vysoké školy v kraji vykazujú evidovanú nezamestnanosť absolventov nižšiu než 5%.
Z celkového počtu nezamestnaných absolventov vysokých škôl tvoria absolventi zo Žilinského kraja asi 10%, pričom štvrtina z nich sú absolventi Žilinskej univerzity a desatinu tvoria absolventi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Najnižší počet nezamestnaných absolventov vykazuje Bratislavský kraj (6,3%) a najvyšší počet Prešovský kraj (20,4%).

Výskum, vývoj a inovácie

Najväčším inovačným potenciálom na základe Rámcovej stratégie Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja disponuje strojársky priemysel, elektrotechnický priemysel (vrátane informačných a komunikačných technológií), drevospracujúci priemysel a cestovný ruch.

Zamestnanosť

Pozitívny trend v raste zamestnanosti súvisí tak s príchodom investorov ako aj s konjunktúrou domácich firiem po vstupe do EÚ. Počet zamestnaných v Slovenskej republike v r. 2007 dosiahol 2 358 000. Aj v prvom polroku 2008 sa zamestnanosť zvyšovala, keď počet zamestnaných dosiahol 2 267 700 osôb, čo je medziročný rast o 2,7 %. V priemysle sa počet zamestnaných taktiež zvýšil, keď v roku 2005 vykazoval číslo 558 418, kým v roku 2007 to už bolo 585 649 pracujúcich v priemysle, z toho v Žilinskom kraji priemysel zamestnáva 13 287 zamestnancov. Pozitívny trend v celkovom raste zamestnanosti zaznamenáva aj Žilinský kraj, kde v období od roku 2003 do roku 2007 vzrástol celkový počet pracovných miest o 24,5 tisíc. K 30. júnu 2008 vzrástla zamestnanosť v Žilinskom kraji medziročne o 5,8 %, čo je najvyšší rast zo všetkých krajov v SR.

Počet pracujúcich v hospodárstve SR podľa krajov v r. 2007

Zdroj: ŠÚ SR

Vývoj zamestnanosti v Žilinskom kraji v počte pracovných miest

Zdroj: ŠÚ SR

Nezamestnanosť

Od roku 2002, kedy nezamestnanosť v Európe dosiahla svoj vrchol, nastúpil trend jej poklesu, ktorý mal v podmienkach Slovenskej republiky výraznejšie tempo vďaka prílevu zahraničných investícií a integrácii SR do EÚ. V roku 2007 zaznamenala EÚ jeden z najvýraznejších poklesov nezamestnanosti, pričom zlepšenie zaznamenali všetky jej členské štáty. Najviac poklesla nezamestnanosť v Poľsku, Slovenskej republike, Bulharsku a Českej republike. Napriek tomuto zlepšeniu Slovensko a Poľsko stále vykazujú najvyššie percento nezamestnaných v rámci EÚ. S najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ v roku 2007 na úrovni 11,1%, čo znamená 270,8 tis. osôb, bola Slovenská republika jediným členským štátom EÚ, kde nezamestnanosť presahovala 10%1. Najvyššiu mieru nezamestnanosti vykazuje Banskobystrický kraj (20%) a regióny východného Slovenska. Naopak najnižšiu mieru nezamestnanosti vykazuje Bratislavský kraj (4,2%). Počet nezamestnaných v Žilinskom kraji poklesol z 57,1 tis. osôb v roku 2003 na 33,6 tis. osôb v roku 2007 a v tomto trende pokračoval aj v roku 2008. Pretrvávajú však regionálne disparity medzi jednotlivými okresmi kraja. Najvyššiu evidovanú nezamestnanosť vykazujú periférne okresy Turčianske Teplice (7,71%) a Tvrdošín (6,82%), kým najnižšia nezamestnanosť je evidovaná v centrálnych okresoch Žilina (3,27%) a Martin (4,86%).

Počty nezamestnaných v krajoch SR v r. 2007

Zdroj: ŠÚ SR

Vývoj počtu nezamestnaných v Žilinskom kraji v rokoch 2003 – 2007

Zdroj: ŠÚ SR

Cena práce

Všetky regióny Slovenskej republiky s výnimkou Bratislavského kraja sa radia medzi regióny s najnižšou cenou práce v Európskej únii, keďže nedosahuje ani 4,50 EUR na hodinu. 1 Priemerná mesačná mzda v roku 2007 činila 20 146 SKK (668,7 EUR), čo bol nárast o 7,2% v porovnaní s predošlým rokom. V regionálnom porovnaní bola najvyššia priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji na úrovni 26 417 SKK (876,9 EUR) a najnižšia v Prešovskom kraji na úrovni 15 000 Sk (497,9 EUR). Žilinský kraj sa nachádza na štvrtom mieste s hodnotou priemernej mesačnej mzdy 17 739 SKK (588,8 EUR), čo je 88,1% voči priemeru SR.
Mzdy v priemysle vykazujú vyššiu hodnotu než je priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR. Na celoštátnej úrovni dosahuje priemerná mzda v priemysle k 1. polroku 2008 hodnotu 21 772 SKK (722,7 EUR), čo je o 3% viac, než priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v priemysle v Žilinskom kraji dosiahla 22 371 Sk (762,6 EUR), čo je 8,1% medziročný prírastok. Najvyššia bola vo výrobe celulózy, papiera a výrobkov z papiera s úrovňou 33 259 Sk (1 104,0 EUR), vo výrobe a rozvode elektriny, plynu, pary a teplej vody, kde dosiahla 30 088 Sk (998,7 EUR) a vo výrobe motorových vozidiel s úrovňou 29 481 Sk (978,6 EUR).

Medziregionálne porovnanie priemernej mzdy za rok 2007

Zdroj: ŠÚ SR

Vývoj priemernej mzdy v Žilinskom kraji v SKK v rokoch 2003 – 2007

Zdroj: ŠÚ SR